Život kresťanov v moslimskej krajine
Pozývame Vás na besedu so Štefanom Patrikom Kováčom ThLic. o živote chudobných kresťanov v Pakistane (islamskej rebubliky) spojenú s premietaním fotiek. Misijná cesta (v r.2016) sa uskutočnila na pozvanie tamojších kresťanov-katolíkov, ktorí si založili mimovládnu organizáciu Nadácia Učenia Božieho slova v Lahore, ktorá pomáha extrémne chudobným negramotným kresťanom v okolí Lahore.
úryvok z rozhovoru s naším prednášateľom Vám priblíži živú debatu:
Pozvali ma tam kresťania z mimovládnej organizácie Learning the Word of God Foundation Pakistan (Nadácia učenia Božieho slova v Pakistane) na misiu medzi nich. Táto NGO (non-government organisation) sa zaoberá šírením vzdelania a Božieho slova medzi chudobnými kresťanmi v Lahore a Faisalabade a v ich okolí. Organizuje takzvané Sunday schools (nedeľné školy), v ktorých sa dobrovoľníci (mladé ženy a muži) venujú negramotným deťom kresťanských rodín. Totiž rodiny kresťanov sú v tejto moslimskej krajine, v ktorej je 95% vyznavačov islamu, často veľmi chudobné. Najmä na vidieku, kde sú nútení robiť najnižšie práce ako upratovači či poľnohospodársky robotníci pre bohatých moslimov na ich poliach. A potom – ako židia za Mojžiša v Egypte – napríklad vyrábajú tehly na prudkom pakistanskom slnku. Rodičia nemajú prostriedky posielať deti aspoň do moslimských škôl – na cestovné náklady, nákup kníh, zošitov a pomôcok. A tak táto nadácia chce pomôcť týmto najchudobnejším kresťanom, aby ich deti sa najprv mohli naučiť písať a čítať v Urdu (pandžábí) a potom aby mohli čítať Bibliu a zachovať si vieru rodičov. Zaobstarávajú pre nich zošity, pomôcky, knihy na učenie čítania (akési šlabikáre) a Sväté písmo v Urdu. A potom ešte iné knihy – napríklad s biblickými príbehmi. Počas tých troch mesiacov som navštívil všetky miesta, najmä dediny, kde majú týchto spolupracovníkov – dobrovoľníkov a nedeľné školy. Vždy sme mali spolu aj s ich rodičmi úžasný program: modlitby, piesne a hymny. Cítil som sa medzi nimi ako Ježiš alebo jeho apoštoli v prvej Cirkvi. Nemali nič len Krista. Potom som mal vždy kázanie a vyučovanie na nejakú biblickú tému; nakoniec sa rozdávali dary z Európy. Zošity, perá, ceruzky a iné školské pomôcky, veci a knihy, čo sme nakúpili z peňazí domácej zbierky medzi priateľmi kresťanmi v Lahore v Pakistan Biblie Society (Pakistanská biblická spoločnosť) – Biblie v Urdu (prípadne dvojjazyčné Urdu/English) a miestnom jazyku pandžábi (Punjabi). A potom aj iné knihy – na učenie čítania a písania a s biblickými príbehmi (napríklad príbeh Abraháma a Sáry, Daniela či Pavla). Vyučovanie som mával v angličtine a oni ho vždy prekladali do jazyku pandžábí.
