Poľné presbytérium v šaštínskej krajine
POĽNÉ PRESBYTÉRIUM V ŠAŠTÍNSKEJ KRAJINE
vo fotografiách ateliéru Bogár architekti
Kurátorka: Daniela Čarná
Vernisáž: utorok, 26.9.2023 o 18:00 / Trvanie výstavy: 27.9.-27.10.2023
Dom Quo Vadis, Veterná 1, Bratislava / Otvorené: Po-Št: 15-21 / Pi: 15-22 / www.domquovadis.sk
Pred dvomi rokmi sa na Slovensku konala mimoriadna udalosť, ktorá mala svoj nemalý význam pre domáce prostredie, aj ohlas v zahraničí. Navštívil nás svätý otec František. Na udalosť, ktorá vstúpila do histórie, sa dá pozrieť z rôznych hľadísk. Návšteva okrem iného priniesla aj očakávania odbornej verejnosti, ako si poradíme s architektúrou dočasných liturgických priestorov, ktoré zvyknú mať svoje rezervy. A aj s odstupom času môžeme povedať, že realizácia liturgického priestoru pre pontifikálnu omšu v Šaštíne, 15. septembra 2021, očakávania dokonca predbehla, čo ani zďaleka nie je samozrejmé. Vytvorila dokonca precedens toho, že nevyhnutná spolupráca a rešpektujúci dialóg všetkých zainteresovaných strán, v tomto prípade cirkvi, architektúry a umenia, je možný a prináša svoje ovocie. Vyhlásenú súťaž vyhrali a realizovali dva manželské páry architektov: Michal a Mária Bogárovci a Ema a Roman Ruhigovci, ktorí o architektonicko-výtvarnej koncepcii od začiatku komunikovali s výtvarníkmi – Dorotou Sadovskou (obraz sv. Jozefa), Martinom Lettrichom (korpus Krista) a Viktorom Oravcom (sklené detaily v liturgických prvkoch). Michal a Mária Bogárovci proces stavby, ktorá vyrástla na šaštínskom poli dokumentovali a podarilo sa im zachytiť zákulisie a neopakovateľnú atmosféru prípravy podujatia, na realizácii ktorého sa podieľali stovky ľudí a dobrovoľníkov. Fotografie, ktoré doteraz neboli publikované, upriamujú našu pozornosť aj vnútorný zrak k tomu, aký odkaz z pápežovej návštevy v nás rezonuje aj s odstupom dvoch rokov. Ukazujú ako zo zeme postupne „vyrastala“ konštrukcia presbytéria, zavedú nás do súkromných priestorov „poľných sakristií“, kde sme svedkami prípravy bohoslužobných rúch navrhnutých Janou Zaujecovou aj obrazov, ktoré kultivovali stanové priestory, od Jozefa Jankoviča, Rudolfa Sikoru, Kláry Bočkayovej, Veroniky Rónaiovej, Ladislava Čarného, Vladimíra Kordoša a Fera Guldana ̶ umelcov, ktorí majú čo povedať aj k rozbiehajúcemu sa dialógu umenia a Cirkvi. Napokon, projekt bol nominovaný na prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR 2022. Veríme, že na vysokú koncepčnú a realizačnú úroveň, ktorú šaštínsky príklad nastavil, sa podarí nadviazať aj v budúcnosti.
Daniela Čarná,
kurátorka výstavy
Liturgický priestor pod otvoreným nebom je súčasťou prírodnej krajiny. Jeho hlavná os je orientovaná smerom k šaštínskej bazilike, pútnickému miestu, kde účastníci pontifikálnej omše vidia v krajinnej siluete vertikály dvoch chrámových veží. Presbytérium je formované ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti geometrickou figúrou architektúry, jej proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru má aj ekologický rozmer. Konštrukcie a povrchové úpravy sú navrhnuté z prvkov, ktoré sa opätovne využijú na inom mieste. Objekt má formu transparentnej architektúry s mobiliárom vytvoreným pre túto príležitosť, ktorý bude v budúcnosti trvalo umiestnený v niektorom zo slovenských kostolov (poznámka: v súčasnosti v šaštínskej bazilike a počas národných pútí )... Hlavná os celého územia smeruje k menze, miestu slávenia Eucharistie, a ku krížu, ktorého ramená obsahujú fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi, z kostola svätého Jakuba, silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádo v roku 2021. Trámy z poškodeného chrámu stelesňujú našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete... Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista spolu s obrazom svätého Jozefa sú umeleckými dielami vytvorenými pre túto pontifikálnu omšu. V priestore presbytéria je spolu so súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj milostivá socha Piety zo šaštínskej baziliky. Počas práce na príprave liturgického priestoru sme si – čítajúc viaceré texty pápeža Františka – uvedomili, že našu prácu najviac vystihuje jeho myšlienka venovaná ľuďom „v druhej línii“, ktorých prirovnáva k svätému Jozefovi a jeho poslaniu. My všetci, spolu so stolármi, technikmi, kvetinármi, montážnikmi lešenia, výtvarnými umelcami, projektantmi... sme rovnako v sekundárnej línii, kde máme svoje vlastné poslanie služby druhým.
Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig,
autori architektonického návrhu
