Jaro Halmo - Ikony
Jaroslav Halmo
Jaro ako umelec je aj teológ. Umelec totiž dokáže to, čo v tichu premodlí a prečíta, aj
zhmotniť (ThDr. Jozef Brodňanský, PhD.).
Niektoré umelecké diela sú ako tichá modlitba. Nevnucujú sa, nevolajú po potlesku, no
ostávajú v pamäti a v srdci tak, ako ostáva v človeku dotyk milosti. Také bolo aj dielo
Jaroslava Halma, bolo stvárnené z kameňa, dreva a farieb, no predovšetkým z viery, pokory a
služby. Umelec, ktorý sa nebál spájať krásu s pravdou a tvárnosť materiálu s duchovným
obsahom. Zanechal na Slovensku stopu, aká sa nevytráca.
Jaroslav Halmo, sochár a maliar, sa narodil 10. júna 1966 v Bošanoch pri Topoľčanoch.
Predčasne nás opustil 6. februára 2023 vo veku 57 rokov. V Bošanoch je aj pochovaný.
Venujúc sa najmä sakrálnej, ale aj voľnej tvorbe vytvoril množstvo ikon,
monumentálnych plastík i komornejších diel. Jeho rukopis nesú obrazy a sochy v rôznych
oblastiach na Slovensku. Zlomovým obdobím jeho umeleckého života bola spolupráca s
benediktínmi z Kláštora Premenenia Pána v Sampore. Tam navrhol a realizoval výtvarné
riešenie interiéru kláštorného kostola – dielo výnimočnej umeleckej a duchovnej hodnoty.
Spolu s otcom Jozefom Brodňanským a sestrou Luciou Česákovou pripravili publikácie Slovo
v obraze a Obraz v slove. Žiaľ, vo februári 2023 bol Jaroslav Halmo predčasne povolaný k
Pánovi. Zostali po ňom inšpirujúce plány na oltárny obraz a štyri kaplnky pre samporský
kostol, ktoré mali zavŕšiť jeho výtvarné dotvorenie. Jeho diela sa nachádzajú aj v interiéroch
mnohých kláštorov a kostolov na Slovensku – u Ružových sestier v Nitre, u redemptoristiek
v Kežmarku, v kláštore premonštrátov v Jasove, v katedrále v Banskej Bystrici a inde.
Viaceré z nich sú v súkromných zbierkach biskupov a boli darované aj do Vatikánu. Osobitnú
hodnotu má jeho riešenie interiéru ruiny kamaldulského Kostola sv. Jozefa pod Zoborom, kde
vytvoril sochu sv. Svorada, ambon, obetný stôl a sedes. Pre historika Pavla Dvořáka navrhol
umelecky pôsobivý náhrobok (PhDr. Gabriela Kratochvílová).
Jaroslav Halmo bol plodným tvorcom sugestívnych sakrálnych diel v maľbe a skulptúre.
Vo svojej predčasne uzavretej tvorbe vychádzal z inšpirácií ikonopisu východného typu,
najmä vo farebnej traktácii, ale v tvarosloví si našiel vlastný figurálny, alebo symbolický
typus, dôsledne opretý o hĺbavú modlitbu a meditáciu na základe silných starozákonných
a evanjeliových námetov. Všade tam našiel pastelovo mäkký, mystický rozmer svojej vízie,
nie nepodobný duchovnému poetizmu (PhDr. Marián Kvasnička, ORA ET ARS – Skalka
2025).
Jaroslav Halmo o svojom písaní ikon povedal: ,,Začal som pracovať so symbolmi, ktoré
presahujú samé seba, ktoré sa vinú nielen v Svätom Písme, ale aj v celých dejinách spásy.
Tento nový prístup mi vyriešil aj ďalšie problémy, ktorým som sa chcel vyhnúť. Prílišná
psychológia, ktorá sa od renesancie vkrádala do kresťanského umenia, ale aj pátos, ktorý
často degradoval autenticitu biblického textu. Vytvoril som tak nový figuratívny archetyp,
symboliku farieb som prevzal z kanonickej ikony východného obradu a jednotlivé biblické
texty mi ponúkali viacvýznamové symboly, ku ktorým som pridal vnútornú geometrickú
štruktúru a číselnú symboliku vychádzajúcu z biblických textov.“ (Obraz v slove str. 349).
Jaroslav Halmo maľoval ikony na drevo hrúbky 28 mm, rozmeru 410 x 270 mm,
ackrylovými farbami a zlátenie lístkovým zlatom.
Na výstave prezentujeme 13 jeho diel. Ďalšie sú uložené v depozite v benediktínskom
Kláštore Premenenia Pána v Sampore pri Sliači. Prezentujeme však iba malú časť tvorby
Jaroslava Halma. Vytvoril v spolupráci s otcom Jozefom Brodňanským, jeho duchovným
sprievodcom Svätým Písmom, 78 ikon (obrazov).
Spolok priateľov Jaroslava Halma
