Výstavy

Pozývame Vás na výstavu Ústavu pamäti národa pri príležitosti 26.výročia Sviečkovej manifestácie.

Vernisáž k výstave začne 25. marca o 20:00 hodine v rámci dňa zápasu za ľudské práva

Pozývame Vás na výstavu

liturgických rúch a ornátov od akademickej maliarky Kataríny Böhmovej,

ktorá začína 6. februára. Vernisáž k výstave sa bude konať v pondelok 10. februára o 18:00.

Príhovor autorky:

Otázky chrámového umenia a tvorby liturgických rúch sa v poslednom období mojej tvorivej cesty stali pre mňa naliehavými a pocítila som vnútornú túžbu vniknúť viac do podstaty liturgického odevu a jeho významu.
Predo mnou sa otvorila nová etapa osobného hľadania a chápania významu slávenia liturgie. Stala sa pre mňa cestou nádeje. „Kresťanská liturgia je liturgiou cesty, liturgiou putovania k premene sveta. A tá sa dosiahne len vtedy, ak bude Boh ,všetko vo všetkom´,“ (Joseph Ratzinger, Duch liturgie, Trnava 2005).
Myšlienka cesty liturgie ma priviedla k premýšľaniu nad liturgickým slávením a sprítomňovaním Kristovej obety, kde sa prelína v čase minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Pri kňazskej vysviacke Cirkev činí hmatateľnou skutočnosť kňazstva. Kňaz koná „in persona Christi“, v mene Krista. Dochádza tu k výmene odevu, k novému spoločenstvu s Kristom, potvrdenému slovami: „Ad sum – Som pripravený.“ Vonkajším spôsobom sa sviatosť kňazstva prejavuje pri obliekaní liturgických rúch. Jej vnútorná úloha značí: Obliecť si Krista, dať sa mu tak, ako sa on dáva nám. Táto úloha sa opakuje pri každej svätej omši. Vziať si odev značí vysluhovať vnútorné „áno“ tomuto poslaniu. Je to odev „Kristovej lásky“, ktorý má všetky podoby života nášho Spasiteľa. Hlboká symbolika liturgických farieb je pre výtvarnú prácu bohatým inšpirujúcim artefaktom.
Spomienka na Poslednú večeru umožňuje účasť na Ježišovom konaní a zároveň sa nám ponúka prijímanie premenených darov, ktoré sa pre nás stávajú posilou, „viaticum“ – chlebom na cestu. Kríž a vzkriesenie napĺňajú kresťanský kult v plnom význame.
Premýšľanie a spoznávanie podstaty slávenia liturgie ma postupne vovádzali do hľadania spôsobov, ako vyjadriť na ploche liturgického rúcha moje osobné vnímanie a chápanie predkladaného tajomstva. Zvolila som si stred rúcha a vertikálne riešenie vsadenia maľovanéhoa neskôr zošívaného pásu, na ktorom som nachádzala priestor na moje vlastné tvorivé úsilie.
Téma kríža, ktorý ma nekonečné množstvo atribútov, sa stala prvotnou v mojich maľbách na hodváb. Kríž je miestom našej spásy, je miestom utrpenia, umučenia, je studnicou, z ktorej pijem, je svetlom, nádejou, je Farebným krížom, ako som ho nazvala vo svojej mladosti, keď som hľadala spôsob na vyjadrenie lásky. Ďalej je miestom, kde si človek líha v náročných okamihoch žitia, stáva sa „sladkým jarmom“, a tak ako je liturgické rúcho v prenesenom význame „jarmom“, ktoré nie je ťažké, tak sa kríž stáva kľúčom, ktorý otvára srdcia, kľúčom k jednote, ku ktorej smeruje ľudstvo, k uskutočneniu Ježišovho závetu Ut omnes unum sint...
Kríž sa môže stať ikonou, na ktorú sa dá neprestajne hľadieť, možno sa ponárať do jej svetla a načierať do mora milostí, ktoré z nej pramenia. Tu sa dá nájsť pokoj, útecha a sila do všedných dní.
V tejto symbolike som prechádzala od konkrétneho vyjadrenia k prelínaniu horizontál a vertikál, ktoré sú pretínaním sa ľudského a Božieho života. Neskôr som prešla k voľnejšiemu vyjadreniu témy a prichádzali nové námety, ako Kalich dobrorečenia, Plod života, Keď zakvitne strom, Ja som vinič, Slnko spásy, Stará a nová zmluva, Veža zo slonovej kosti.
Od maľovaného rúcha som prešla k technike skladania a zošívania prírodných, bielych, krémových bielych a zlatistých štruktúr a materiálov, ktoré na ploche odevu vytvárajú akúsi architektúru a pevnú stavbu, zloženú v prenesenom význame z množstva rukopisov, z ktorých pozostáva Sväté písmo. Mozaika farieb, maľovaných i textilných štruktúr môže evokovať pevný a silný chrám, večné mesto Jeruzalem, mesto, v ktorého strede prebýva sám Pán. Toto jestvovanie je vyjadrené zlatým štvorcom uprostred rúcha. Pôsobí ako otvorený svätostánok, kam môže každý vstúpiť a načierať z prameňa živej vody.
Liturgické rúcho, pôvodne nazývané casula (domček), sa stáva odevom lásky, odevom, ktorý symbolizuje predobraz nového odevu v krste a vo viere. Jeho význam je tak široký, bohatý a dáva hlboké možnosti pre tvorivý rozvoj a hľadanie osobných tvorivých interpretácií.

Katarína Böhmová, Bratislava 2014

Pozývame Vás na výstavu dokumentárnych fotografií zo života zasvätených ľudí od Petra Sedláka s názvom

Svietiene

Vernisáž k výstave sa uskutoční 7. janára 2014 o 18:00 v Dome Quo Vadis. Výstava potrvá do konca januára. Vo februári bude opäť nová výstava.

P.S: názov výstavy nie je preklep, ale podnet k úvahe...

Srdečne pozdravujeme a pozývame Vás na výstavu "Obrazové krédo manželov Zuzany a Anreja Botekovcov", ktorá sa uskutoční  na záver Roku viery v dňoch 27. 11. - 20. 12. 2013 v našom Dome Quo vadis v Bratislave s prispením grantového programu  Ars Bratislaviensis.